Sadizmus dostal názov podľa zvrátených chúťok markíza de Sade

Paríž/Bratislava 2. júna (TASR) – Rodený Parížan Donatien Alphonse Francois, markíz de Sade je autorom kontroverzných literárnych diel hraničiacich s pornografiou. Francúzsky šľachtic, spisovateľ a predstaviteľ libertinizmu (voľnomyšlienkarstvo alebo neviazanosť) sa narodil pred 275 rokmi 2. júna 1740.

Meno tejto rozporuplnej postavy francúzskych literárnych dejín je svetoznáme. Preslávil sa ako autor škandalóznych literárnych alebo filozofických diel, z ktorých najznámejšie je Filozofia v budoári. Za svoje názory a spôsob života bol niekoľkokrát väznený a nakoniec umiestnený do ústavu pre duševne chorých.

De Sade sa narodil 2. júna 1740 v paláci Condé vo francúzskom Paríži. Pochádzal zo starobylého šľachtického rodu, vďaka čomu vyrastal v bohatstve a prepychu. Už ako štvorročný chlapček sa údajne vyznačoval veľmi svojráznou a neústupnou povahou, preto bol poslaný na prevýchovu k svojmu prísnemu strýkovi. Študoval na parížskom jezuitskom lýceu a neskôr na vojenskej škole vo Versailles. Mladý šľachtic sa zúčastnil aj sedemročnej vojny (1756-1763), ale hneď po jej skončení z armády odišiel. Pri vojsku si osvojil spôsoby, ktoré prináležali jeho stavu. Arogantný, panovačný a túžiaci po prepychu, trávil čas pri hazardných hrách, venoval sa výstrednostiam a hýreniu. V roku 1763 sa pre peniaze oženil s Renée-Pélagie de Montreuilovou, dcérou bohatého sudcu, s ktorou mal tri deti.

Divoký dde Sade nebol dobrým manželom ani otcom. Už krátko po svadbe začal žiť ešte zhýralejšie ako dovtedy. V roku 1772 bol za týranie prostitútok uväznený a odsúdený na smrť, dostal však milosť. O päť rokov neskôr ho znova odsúdili na trest smrti za pokus o otrávenie, ale jeho žene sa podarilo obnoviť súdny proces a trest smrti zrušiť. Dôverne poznal i slávnu parížsku Bastilu (väzenie pre bohatých), z ktorej okna vykrikoval revolučné heslá. Za mrežami strávil tento muž veľkú časť svojho života (približne 27 rokov) a to nielen z mravnostných, ale i z politických dôvodov. Bol odporcom akýchkoľvek dogiem, zastával sa utláčaných a sympatizoval s osvietencami. Opovrhoval cirkvou a hrdo sa hlásil k myšlienkam ateizmu, čo v tej dobe predstavovalo neodpustiteľný hriech.

Dlhý čas vo väzení si de Sade krátil písaním svojich diel charakteristických perverzitou, všemožnými neresťami a násilím. Známe sú najmä jeho knihy 120 dní Sodomy (1785), Julietta (1797), Justína (1787) alebo Tajná história Izabely Bavorskej (1814). Jeho diela však obsahovali tiež filozofické súvislosti, ktoré v tej dobe predstavovali protiklad k sentimentálnej citovosti a cnostiam vyzdvihovaným francúzskym filozofom a spisovateľom Jean-Jacquesom Rousseauom. De Sade vyjadroval absolútnu revoltu človeka proti akejkoľvek neslobode a útlaku. Značnú časť jeho kníh i rukopisov zničil jeho najstarší syn.

V roku 1789 bol de Sade prevezený do ústavu pre choromyseľných vo francúzskom Charenton-Saint-Maurice. O rok neskôr ho prepustili a manželka sa s ním rozviedla. V tej dobe sa stretol s Mariou Constance Quesnetovou, s ktorou strávil zvyšok života. V roku 1801 bol znovu uväznený, ale keď ho vyhlásili za choromyseľného, dostal sa v roku 1803 späť do ústavu v Charentone. Tu 2. decembra 1814 vo veku 74 rokov zomrel.

"Ľudia bojujú proti vášňam a pritom si neuvedomujú, že od ich plameňa zapaľuje pochodeň filozofia," povedal muž, od ktorého mena bol odvodený pojem sadizmus.